Porovnanie rôznych typov kúrenia z dlhodobého hľadiska

Často sa stretávame s rôznymi argumentáciami o tom, aké kúrenie je výhodnejšie. Niekto hľadí viac na vstupné náklady, niekto na prevádzkové náklady a iného viac zaujíma kvalita prevedenia. Málokto si však vyžiada celkovú analýzu životného cyklu samotného kúrenia. Rozhodli sme sa teda, že sa pokúsime takúto analýzu vypočítať aspoň na základe aktuálnych cien a parametrov.

Tie sa samozrejme vývojom nových technológií budú meniť. Bežnému človeku však môže pomôcť zamyslieť sa nad tým čo je jeho prioritou ohľadom vykurovania na najbližších 30 rokov. To je obdobie, počas ktorého by bežný užívateľ vo svojom dome nerád robil nejakú generálnu opravu, alebo rekonštrukciu.

Dáta, ktoré sme použili v nasledujúcom grafe sme si samozrejme nevycucali z prsta, ale zároveň nemôžeme garantovať, že budú s nimi všetci súhlasiť. Dalo by sa povedať, že je to akýsi priemer, ktorý reprezentuje bežnú cenu, spotrebu a životnosť daných typov vykurovania v našich geografických podmienkach a v aktuálne stavaných domoch, ktoré spadajú do kategórie – nízkoenergetické.

Metodika, ktorou sme postupovali bola nasledovná. Aby sme si trochu zjednodušil prácu, vybrali sme tri najčastejšie konfrontované typy vykurovania:

  • Plynové teplovodné podlahové vykurovanie
  • Vykurovanie pomocou tepelného čerpadla
  • Elektrické uhlíkové fólie

Zámerne sme neporovnávali elektrické teplovodné vykurovanie, lebo je dosť podobné plynovému z pohľadu údržby a spotreby. Plynové konvenčné ohrievače (gamatky), elektrické konvertory a rohože s odporovým drôtom sme vyradili, keďže dnes už asi nikto nepochybuje o ich energetickej náročnosti. Na začiatku sme začali so vstupnými nákladmi jednotlivých typov. Pokračovali sme tým, že ku každému typu sme priradili mesačnú spotrebu premietnutú do ceny. Vždy na začiatku roka sme pripočítali cenu za revíziu u tých zariadení, ktoré to vyžadujú. Životnosť jednotlivých prvkov vám asi nikto presne nepovie. Preto vychádzame jednak z vlastných skúseností a zároveň zo špecifikácií od výrobcov. Potom sme to s priemerovali a určili predpokladaný termín generálnej opravy. Dá sa tiež zo skúseností aj u iných technológií povedať, že čím zložitejší systém, tým náchylnejší na poruchy. Treba si tiež uvedomiť, že rastúca cena fosílnych zdrojov ich postupným vyčerpávaním sa pravdepodobne tiež premietne v dlhodobom meradle do našej tabuľky, no toto sme sa neodvažovali predpovedať. Takže si to môžete len sami domyslieť.

Obstarávacie náklady Ročné náklady na údržbu Mesačné náklady na prevádzku
Elektrické fólie 3,000.00 € 0.00 € 50.00 €
Plynové teplovodné 8,000.00 € 150.00 € 42.00 €
Tepelné čerpadlo 17,000.00 € 175.00 € 33.00 €

Z grafu, ktorý nám z toho všetkého vyšiel, jasne vyplýva, že najmenej výhodné sa stalo tepelné čerpadlo, ktoré sa v dnešnej dobe často uplatňuje v nízkoenergetických domoch a mnohí  sa mylne domnievajú, že vyhrieva zadarmo. Navyše jeho obstarávacia cena je natoľko vysoká, že len veľmi ťažko dobieha s o niečo nižšou spotrebou svojich konkurentov. Plynové teplovodné kúrenie z toho na prvý pohľad nevyšlo zle, no ako som už vyššie spomínal, nikto nevie kam sa bude uberať cena plynu v budúcnosti. Jedno je už teraz isté. Klesať nebude. Čo sa týka tretieho súťažiaceho, ktorý môže vyzerať na trhu vykurovacích systémov ako nenápadný hráč a slabý konkurent, aj napriek tomu túto súťaž vyhráva. Prečo sa potom nenachádza v top rebríčkoch diskusií o tom aké kúrenie si vybrať ? Nuž, odpoveď sa zdá byť jednoduchá. Je to všetko v nás. Prijímame rozhodnutia na základe skúseností svojich známych, reklamných spotov, dlhodobo zabehnutých riešení a bojíme sa nových technológií, ktoré by možno mohli byť aj lepšie, ruku na srdce, proste sa občas bojíme vyskúšať nové veci i keď podvedome vieme, že sú správne. Preto radšej siahneme po niečom čo je „rokmi overené“. Na obranu uhlíkových fólií musíme ešte napísať, že napríklad v Škandinávii a vo vyspelej časti Ázie ako je Južná Kórea a Japonsko sa úspešne  nasadzujú už vyše 20 rokov nielen v obytných, ale i vo veľkých komerčných budovách. S obrovskou účinnosťou vykurovacích fólií sa navyše pri súčasnom použití fotovoltaických panelov dá dosiahnuť ešte nižšia energetická závislosť a to ani nevieme čo nás čaká o pár rokov, keď technológie batérií a obnoviteľných zdrojov energie pokročia ďalej a budú aj cenovo dostupnejšie. Ľudia si neuvedomujú, že zemný plyn je vyčerpateľný zdroj energie, a naopak Elektrická energia je obnoviteľný zdroj energie. Technológie sa neustále rozvíjajú, a elektriku si vieme vyrobiť zo slnka, vetra, vody, morského prílivu atď. Určite mnoho ľudí vidí kam smeruje výskum a technológia. Vyspelé štáty a ekonomiky podporujú čisté formy energie, elektromobily, solárne panely atď. Takže  na otázku čo bude o 30 rokov, a aké budú ceny plynu nevieme odpovedať. Naopak, je viac ako jasné že elektrická energia sa bude využívať, solárne panely a veterné turbíny budú kvôli rozvoju technológie dostupnejšie a lacnejšie. Je veľká pravdepodobnosť že ľudia budú čoraz viac využívať slnečnú energiu naakumulovanú počas dňa, ukladať ju do batérií a potom vo večerných resp nočných hodinách ju využívať na vlastnú spotrebu.

Ak sa zdá niekomu tento pohľad príliš futuristický, spomeňte si na časy keď nám stačila pevná linka a mobily mali veľkosť tehly. Dnes má stále viac ľudí prístup k smartfónu, autu, ktoré má v sebe rádio, ABS, ESP, Airbag a mnoho iných asistenčných systémov.

Ďalším logickým dôvodom prečo elektrické vykurovanie už nie je drahé je úžasný pokrok v stavebníctve, kvalite okien, zatepľovacích materiálov a tým pádom celkovej potrebe tepla na dom/objekt. Od 1.1. 2016 musia všetky novostavby spĺňať štandard ultranízkoenergetických budov. To znamená zhruba dvakrát vyššiu energetickú hospodárnosť, než bola vyžadovaná v rokoch 2013 až 2015 – a polovičnú v porovnaní s tým, čo nás čaká po roku 2020. Čo to presne znamená v číslach? Dom v energetickej triede A1 /súčasne platná legislatíva/ potrebuje na komfortný ohrev cca 40 W na meter štorcový. To znamená, že pri dome s rozlohou cca 100 metrov štvorcových je potrebný vykurovací výkon 4000 Watt. Ako iste viete, takýto výkon je v dnešnej dobe dosiahnuteľný aj zo solárnych panelov. Pri domoch stavaných od konca roku 2020 nás čaká ďalšie sprísnenie. Bude postačovať cca 30 Watt na meter štvorcový. V tomto prípade potrebujete na vykúrenie 100 m2 domu cca 2500 až 3000 watt.

Necháme to na Vašu predstavivosť a analýzu aké vykurovanie je efektívne a ekologické. Zabudli sme spomenúť ďalší populárny spôsob vykurovania, a to je vykurovanie drevom, peletkami, uhlím. Isteže, takýto kotol sa dá kúpiť od 600 Eur. Či už tomu veríte alebo nie, pri spaľovaní fosílnych palív vzniká mnoho mikročastíc a dymu, ktoré potom dýchame. Takže áno, peletky sú lacné, drevo je lacné. Na otázku čím budeme kúriť keď sa na Slovensku vyrúbu všetky lesy Vám nevieme zodpovedať, to sa spýtajte výrobcov týchto typov kotlov. Takisto nemôžeme riešiť ekologickú stránku tohoto typu kúrenia, ale ak Európskej únii vadia dieselové autá, vysávače s príkonom nad 1000 Watt,  prípadne kávovary, ktoré sa samé nevypínajú po 15 minútach. Nikto nevie, dokedy sa bude tolerovať kúrenie drevom.

Záverom by sme ešte radi pripomenuli, že sa tu nejedná o žiadnu vedeckú štúdiu, ale o súhrn logických faktov a návod akým si každý, kto číta tento článok, môže sám spraviť vlastnú predstavu o tom ako si vybrať z veľkej škály typov vykurovacích systémov. Dúfam, že sme aspoň trochu prispeli k Vášmu správnemu rozhodnutiu.